Moderné odvetvie TSL, ktoré je pilierom európskeho hospodárstva, podlieha mnohým požiadavkám a predpisom. Správna organizácia dopravy má obrovský vplyv na rozvoj jednotlivých krajín, ako aj na pracovné podmienky a bezpečnosť vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky. V dnešnom článku sa budeme venovať jednej z najdôležitejších dohôd v cestnej doprave – európskej dohode AETR. Na koho sa vzťahujú ustanovenia dohovoru a v akých situáciách? Zistite to!
Dohovor AETR (skratka pre „Accord Européen sur les Transports Routiers“, slovensky Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave) je dohoda, ktorá stanovuje niekoľko kľúčových zásad v medzinárodnej doprave. Bol prijatý v Ženeve v roku 1970.
Dohoda AETR je právny nástroj, ktorého cieľom je harmonizovať vnútroštátne predpisy, zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a zachovať primeranú úroveň pracovných podmienok pre profesionálnych vodičov.
Československo pristúpilo k dohode AETR pomerne skoro po jej prijatí, v roku 1975, ale rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch oneskorili ratifikáciu dohovoru o niekoľko mesiacov. Po jeho rozpade prevzala Slovenská republika záväzky bývalého Československa, oficiálne predpisy AETR platia v Slovenskej republike od roku 1993.
Dohovor AETR upravuje:
Dohoda AETR sa vzťahuje na medzinárodnú cestnú dopravu vykonávanú mimo hraníc členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a území krajín, ktoré podpísali dohovor, s použitím vozidiel registrovaných v tejto krajine.
Dohovor AETR tiež stanovuje minimálny vek vodiča 18 rokov pre vozidlá s návesom a prívesom do maximálnej prípustnej hmotnosti 7,5 tony a 21 rokov ako štandard pre ostatné vozidlá. Podľa ustanovení AETR musia mať vodiči prevážajúci cestujúcich takisto minimálne 21 rokov.
Dohovor AETR stanovuje, že čas jazdy sa počíta v týždenných a denných intervaloch. Predpisy nariaďujú, že týždenný čas jazdy vodiča nesmie presiahnuť 56 hodín. Zároveň sa musí zohľadniť aj celkový čas jazdy za obdobie dvoch týždňov, ktorý nesmie presiahnuť 90 hodín.
Ako sa to premietne do denných ciest vodičov? Podľa článku 6 AETR je denný čas jazdy 9 hodín a môže sa predĺžiť maximálne na 10 hodín dvakrát týždenne.
Cieľom dohody AETR je zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a zefektívniť medzinárodnú dopravu, a to v osobnej aj nákladnej doprave. Kľúčovým aspektom je harmonizácia pravidiel o pracovných podmienkach a pracovnom čase profesionálnych vodičov, čím sa odstránia právne rozdiely medzi krajinami.
Okrem vyššie uvedených pravidiel o maximálnom dennom a týždennom čase jazdy by mali vodiči vedieť, koľko času stanovujú pravidlá AETR na denný odpočinok.
Ako dohoda AETR upravuje čas odpočinku na trajekte alebo vo vlaku? V takejto situácii môže byť doba odpočinku rozdelená na maximálne tri obdobia, pričom celkový výkon vodiča medzi nimi nesmie presiahnuť 60 minút. Vodič musí mať povinne k dispozícii lôžko alebo pohovku.
Dohodu AETR ratifikovali tieto krajiny: Albánsko, Andorra, Arménsko, Rakúsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Severné Írsko, Kazachstan, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Španielsko, Severné Írsko, Lotyšsko, Severné Macedónsko, Malta, Moldavsko, Monako, Holandsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, San Maríno, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Turecko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan, Maďarsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko.
Áno, pravidlá AETR predstavujú regulačný rámec pre krajiny, ktoré podpísali dohovor – všetky tieto krajiny sú povinné začleniť ich do svojich vnútorných právnych systémov.
