Eurowag: Rozhovor s Iwonou Blecharczyk

Teší ma, že sa stretávame, Iwona. Vaše skúsenosti v oblasti dopravy sú skutočne obdivuhodné. Keď človek sleduje vašu cestu na sociálnych sieťach, má dojem, že život za volantom je plný dobrodružstva. Môžete nám povedať, ako ste sa dostali k doprave a čo vás viedlo k založeniu vlastného podniku?

V doprave pracujem už štrnásť rokov. A čo ma viedlo k založeniu vlastného podniku? Ešte predtým, ako som začal šoférovať, som často premýšľala o tom, že raz budem podnikať – hoci som vtedy ešte netušila, v akom odvetví to bude. Mala som vyštudovanú pedagogiku, ale učenie ma nenapĺňalo. Chcela som cestovať, spoznávať nových ľudí a moja vášeň pre nákladné autá ma nakoniec priviedla do sveta dopravy.

Rozhodla som sa, že si najprv na rok vyskúšam šoférovanie, aby som sa zorientovala v tomto odvetví, a potom si nakoniec založím vlastnú firmu. Po roku som si však uvedomila, že sa musím ešte veľa učiť. Nasledujúcich niekoľko rokov som preto strávila cestovaním po Európe, zbieraním skúseností a ich zdieľaním na sociálnych sieťach. Po troch rokoch prišla ponuka z poľskej spoločnosti špecializujúcej sa na nadrozmernú dopravu, čo bola moja vysnívaná práca. Tri roky som tam prepravovala obrovské náklady, napríklad lopatky veterných turbín. Potom ma lákalo preskúmať dopravu mimo Európy, a tak som odišla do Kanady. Tam som začala pracovať pre spoločnosť, ktorá jazdila aj do USA. Tým sa mi splnil sen vidieť Spojené štáty.

‍

Ako sa vyvíjala vaša kariéra po odchode do zahraničia?

Zistila som, že jazdiť s obyčajným chladiarenským prívesom a najazdiť nekonečné kilometre, čo bol môj sen na samom začiatku, ma už nebaví. Preto som začala hľadať nové výzvy. Prijala som ponuku jazdiť po zľadovatených cestách Kanady a voziť náklad do diamantových baní. Neskôr som pracovala aj na ropných poliach, kde som získala skúsenosti s terénnou dopravou. Potom, keď mi vypršalo pracovné povolenie, som sa vrátila do Európy a znovu som sa venovala preprave nadrozmerného nákladu.

Zároveň som začala rozvíjať svoju online kariéru: vystupovala som napríklad na konferenciách a podujatiach o pracovných podmienkach profesionálnych vodičov. Postupom času však bolo čoraz ťažšie zladiť náročnú prácu vodiča s mojou rastúcou prítomnosťou na sociálnych sieťach. Práve nedostatočná flexibilita a zhoršujúci sa zdravotný stav ma podnietili k založeniu vlastného podniku a získaniu väčšej slobody. A tak som v desiatom roku kariéry prevzala svoj prvý kamión a začala som podnikať. 

‍

‍

Váš príbeh je naozaj inšpiratívny a krásne ukazuje rôzne stránky cesty, ktoré treba zažiť – za volantom aj v podnikateľskom prostredí. Keď ste prešli z pozície vodiča na pozíciu majiteľky firmy, mali ste obavy, že to bude ťažšie, ako ste si predstavovali?

Musím sa priznať, že som takmer celý čas pochybovala, či to zvládnem. Hneď na začiatku som riešila dilema ohľadom výberu súpravy. Chcela som špeciálne vybavenie na prepravu nadrozmerných nákladov, ale bolo mi jasné, že je s tým spojené veľa papierovania a vysoké náklady. Nakoniec som si zaobstarala bežný ťahač s návesom – lacnejší a jednoduchší na údržbu, čo znamenalo menšie riziko a ľahší štart. Pôvodne som plánovala spolupracovať so špedičnou spoločnosťou, ale narazila som na meškanie a neprofesionálny prístup. Majiteľ dokonca vyslovil sexistickú poznámku, že zmluvu píše tak, „aby ju pochopila aj blondína“. To bola pre mňa posledná kvapka – rozhodla som sa pre vlastné logo a nezávislosť.

Bolo to riskantné, ale vedela som, že je to jediný spôsob, ako získať kontrolu nad vlastnou prácou. Keď som si prevzala svoj prvý kamión, ešte som nemala prácu. Ale vďaka mojim kontaktom sa mi podarilo získať prvých klientov. Po čase som dostala ponuku od veľkej dopravnej a špedičnej spoločnosti z Opole, ktorá mi zabezpečila stabilnú spoluprácu na dva roky. Rozhodnutie ísť vlastnou cestou bolo kľúčové a pomohlo mi posunúť sa profesionálne ďalej.

‍

‍

Môžete opísať výzvy spojené s prácou ženy v dopravnom priemysle? Bol to pre vás ťažký faktor, keď ste začínali podnikať? A čo iné prekážky, ako napríklad formality alebo byrokracia?

Možno by som na to odpovedala tak, aby každý vodič, ktorý uvažuje o založení vlastného podniku, vedel, čo ho čaká. Založenie dopravného podniku je veľkou výzvou – najmä kvôli vysokým nákladom, ako sú mýto alebo diaľničné poplatky, ale aj kvôli komplikáciám s cashflow, ktoré často spôsobujú oneskorené platby od klientov. Byrokracia a starostlivé vedenie záznamov sú absolútne kľúčové. Ak chýba technická kontrola alebo správne dokumenty, hrozí vám strata licencie. Určite sa oplatí mať vlastné osvedčenie o spôsobilosti dopravcu, pretože potom nemusíte platiť niekomu inému za licenciu. Lenže skúška nie je jednoduchá, takže je dobré sa na ňu pripraviť.

Nepredvídané výdavky, ako napríklad porucha vozidla alebo výmena pneumatík, môžu výrazne zasiahnuť do vášho rozpočtu. K tomu treba pripočítať rozdiely v legislatíve jednotlivých krajín: ak napríklad nemáte originálny doklad, môžete sa dostať do vážnych problémov. Preto je dôležité mať financie a administratívu v poriadku už od začiatku, aby ste sa vyhli problémom v náročnejšom období.

‍

‍

Ako vám vaše predchádzajúce pracovné skúsenosti pomohli pri riadení medzinárodnej dopravy, financií a administratívy vo vašej vlastnej spoločnosti? A máte nejaké rady, ako si tieto veci uľahčiť?

V malej dopravnej spoločnosti je bežné, že jazdíte sami a nemáte nikoho, kto by robil administratívu, pretože si to jednoducho nemôžete finančne dovoliť. O to dôležitejšie je mať od začiatku zavedený systém. Pomáha vyjednávať o všetkom – o každej zmluve, o každej sadzbe. Ak nemôžete zvýšiť cenu, skúste vyjednať aspoň kratšiu dobu splatnosti alebo viac jázd naraz.

Mne osobne veľmi pomohlo mať všetko centralizované: palivovú kartu, mýto, vratky DPH, všetko prepojené v jednej aplikácii. Takže som so sebou nemusela nosiť notebook ani papierové dokumenty. Faktúry a iné dokumenty som posielala priamo z mobilného telefónu, čo mi neuveriteľne uľahčilo život.

Podľa môjho názoru je určite dobré nájsť si jedného spoľahlivého poskytovateľa, ktorý ponúka komplexné služby. Ušetríte čas a budete mať oveľa väčší prehľad o svojom podnikaní.

‍

Myslím si, že je to skvelá rada, najmä pre tých vodičov, ktorí sú zároveň podnikateľmi. Každodenné šoférovanie nákladného auta v kombinácii s potrebou riadiť prevádzku podniku prináša obrovské množstvo úloh a povinností.

Áno, musím zdôrazniť ešte jednu dôležitú vec: vždy sa snažte dohodnúť prácu a splatnosť faktúry na základe naskenovaného alebo vyfoteného CMR. V čase krízy sa mnohé spoločnosti snažia oddialiť platby. Často majú v zmluvách podmienku, že dátum splatnosti plynie až od doručenia originálu faktúry s podpisom zodpovednej osoby, nie od samotného vyloženia. To môže znamenať oneskorenie o dva až tri týždne, čo je problém, najmä keď je vodič stále na cestách.

‍

Spomenuli ste financie. Je nejaké rozhodnutie, o ktorom si spätne myslíte, že bolo najrozumnejšie?

Áno, určite to bolo rozhodnutie mať jedného poskytovateľa pre cestné náklady. To mi umožnilo vyjednať lepšie ceny pohonných hmôt a lepšie platobné podmienky. Druhou dôležitou vecou bol lízing v poľských zlotých. V čase, keď som začala fakturovať v eurách, bol výmenný kurz veľmi priaznivý, takže som zarábala aj na konverzii mien. Je naozaj dôležité sledovať, v akej mene zarábate a platíte, môže to mať zásadný vplyv na cashflow. A tiež by som vám odporúčala dôkladne zvážiť výber poistenia. Nejde len o cenu, ale aj o to, čo poistka skutočne pokrýva. V kríze sa to môže veľmi oplatiť.

‍

Bolo nejaké rozhodnutie, ktoré sa pri spätnom pohľade ukázalo ako chyba, alebo situácia, v ktorej by ste dnes konali inak?

Na začiatku sa všetko zdalo byť v poriadku, ale urobila som chybu, keď som kúpila druhú súpravu, ktorá bola príliš ťažká. Trh s dopravnými prostriedkami, ktorý bol spočiatku na vzostupe, sa začal meniť. Počet súprav narastal, ale dopyt klesal. Počítala som s novými projektmi veterných elektrární, ale tie sa oneskorili. Takže súprava viac stála, ako zarábala.

Je v poriadku, že sa radíte s ostatnými, ale informácie si musíte overiť. V odvetví dopravy koluje veľa poloprávd a fám, ktoré majú len málo spoločného so skutočnosťou. A čo mi veľmi pomohlo, bolo finančné plánovanie. Počítala som s tým, že prvých šesť mesiacov budem v červených číslach. To udržalo spoločnosť nad vodou a ja som nemusela riešiť oneskorené platby alebo dlhy.

‍

To je veľmi cenná poznámka, najmä vzhľadom na premenlivú situáciu na trhu a politickú nestabilitu. Je naozaj dôležité mať finančnú rezervu na horšie časy.

Vrátila by som sa k otázke, či niečo ľutujem. Rozhodla som sa ísť nezávislou cestou a spojiť dopravu s marketingom. To mi umožňuje realizovať rôzne ciele a projekty, aj keď to niekedy znamená, že trasy nie sú také výnosné.

Myslím si, že pre vodičov, ktorí hľadajú hlavne istotu a stály príjem, je lepší model operátora alebo stabilného partnerstva. Nezávislé podnikanie môže byť veľmi výnosné, keď sa darí, ale v čase krízy prináša aj veľké riziká.

Typickým príkladom bolo obdobie po pandémie covidu, keď spoločnosti výrazne investovali, trh rástol a vyzeralo to sľubne. Ale každý boom má svoj koniec a dnes mnohé spoločnosti musia obmedzovať svoje flotily z dôvodu poklesu objednávok.

Dopravný priemysel je nestabilný. Keď sa darí, je rozumné odložiť si časť zarobených peňazí, pretože kríza zvyčajne prichádza nečakane.

‍

‍Moja ďalšia otázka sa týka samotných vodičov. Aké sú problémy pri ich zamestnávaní a riadení? A aké vlastnosti by podľa vás mal mať skutočne dobrý vodič nákladného vozidla?

Doprava je náročné odvetvie, ktoré si vyžaduje maximálne nasadenie a vysokú mieru zodpovednosti. Sama som roky jazdila v systéme 4×1 a viem, aké náročné to môže byť. Ako zamestnávateľ spolupracujem s vodičmi prostredníctvom agentúr. Väčšina z nich je spoľahlivá a pracuje poctivo, ale stretla som sa aj s niekoľkými problematickými prípadmi.

Z môjho pohľadu ako podnikateľky je pre mňa kľúčové, aby vodič rozumel špecifikám tejto profesie. Mal by byť komunikatívny, sústredený na prácu a mať aspoň základné znalosti cudzích jazykov. Jeho práca nie je len o šoférovaní – musí zvládnuť aj administratívu, starať sa o dokumenty a riešiť drobné detaily, ktoré ovplyvňujú financie spoločnosti. Aj zdanlivá maličkosť, ako napríklad meškanie kvôli závade, môže priniesť straty. Ak obe strany pochopia tieto súvislosti a budú ťahať za jeden povraz, spoločnosť má oveľa väčšiu šancu na úspech.

‍

‍Vráťme sa k vašej spolupráci s agentúrou. V modeli, v ktorom vodiči nie sú trvalo zamestnaní, býva fluktuácia vyššia. Ako vám agentúra pomáha pri výbere správnych ľudí? Zadáte im vopred nejaké kritériá a oni vám na ich základe odporučia konkrétnych kandidátov? Ako tento proces funguje v praxi?

Už dlho spolupracujem s agentúrou, ktorá vyznáva rovnaké hodnoty a pracovnú morálku ako ja. Ich zástupca je človek, ktorý sám šoféroval kamión a niekoľkokrát riadil moju súpravu. Vďaka tomu presne vie, ako naša spoločnosť funguje a aký typ vodiča potrebujeme. V súčasnosti máme 3 – 4 stálych vodičov, s ktorými sa striedame a s ktorými sme si vytvorili dobré vzťahy.

‍

‍Vyskytli sa pri práci s vodičmi nejaké komplikácie alebo problematické situácie?

Časom som si uvedomila, že samotná dôvera nestačí – najmä po jednej konkrétnej skúsenosti, keď z nákladného auta zmizli dve palety. Nedalo sa s istotou povedať, či boli stratené alebo ukradnuté. Klienti často žiadajú kompletné vybavenie, a keď niečo chýba, je to problém. Vodič tvrdil, že palety pri nakladaní určite nezabudol, ale vozidlo bolo potom niekoľko týždňov na parkovisku, takže ku krádeži mohlo dôjsť. Na jednej strane som mu chcela veriť, ale z vlastnej skúsenosti viem, že keď je človek unavený alebo sa ponáhľa, môže sa pomýliť. Sama som to zažila ako vodička.

Po tejto situácii sme zaviedli povinné fotografovanie technického stavu vozidla a nasadili sme aplikáciu, ktorá celý proces zjednodušila. Odvtedy máme vo veciach poriadok a všetko jasne zdokumentované.

‍

‍Aké digitálne nástroje a softvér používate každý deň? Čo vám najviac pomáha pri riadení vašej každodennej agendy?

Základným nástrojom je pre mňa aplikácia Eurowag. Od začiatku ju používam denne, sledujem polohu vozidiel, pracovný čas vodičov a či sú faktúry pripravené na úhradu, aj keď mám dobre nastavené účtovníctvo. Moja účtovníčka má ako administrátorka prístup na klientsky portál, takže môže sama sťahovať faktúry alebo pripravovať platby do banky, ktoré potom len potvrdzujem. Často je jednoduchšie skontrolovať stav priamo v systéme Eurowag ako sa prihlasovať do banky.

Na administráciu používame Microsoft Office a fireTMS – pomáha pri organizácii objednávok, výpočtoch ziskovosti, sledovaní nákladov, kilometrov a mýta. Umožňuje nám tiež zaznamenávať zmeny trasy, čo je veľmi dôležité najmä pri špecializovanej doprave, kde majú prázdne kilometre a mýto veľký vplyv na konečnú cenu.

Okrem toho spravujem aj technické kontroly, tachografy, revízie, kalibrácie a výbavu, ako sú hasiace prístroje. Aj týmto zdanlivým maličkostiam treba venovať pozornosť, pretože ich zanedbanie môže znamenať zbytočné straty.

‍

‍

Presne ako hovoríte – dnešné technológie pomáhajú dohliadať aj na zdanlivé maličkosti, ako sú hasiace prístroje alebo pravidelné kontroly údržby. A práve tieto drobnosti môžu pri zanedbaní napáchať veľké škody.

Tak to jednoducho v doprave chodí – tvrdo pracujete, usilovne sa snažíte, aby všetko fungovalo, a potom stačí prehliadnuť jednu vec a môžete prísť o mesiace zisku. Najprv máte pocit, že máte všetko pokryté, ale potom sa to začne hromadiť. Zrazu máte plnú hlavu úloh a hrozí, že sa celý systém rozpadne.

‍

Spomínali ste rôzne typické aj menej typické skúsenosti z dopravného prostredia. Zažili ste ako majiteľka firmy nejaké zábavné alebo neočakávané situácie?

Neviem, či sa to dá považovať za vtipné... ale spomínam si na jednu historku zo Sicílie. Prevážala som nebezpečný náklad a musela som sa dostať cez more trajektom. Prišla som do prístavu, kde fungovali dve lodné spoločnosti. Išla som si kúpiť lístok. Za mnou vyšiel chlapík a začal obchádzať moju súpravu. Potom mi oznámil, že ma nevezmú, pretože príves nemá úchyty na upevnenie k lodi v prípade búrky. Zároveň kolega, ktorý túto trasu pravidelne absolvuje, povedal, že nikdy neplatil navyše a že to nikto nikdy nerieši. Chlapík sa však nedal prehovoriť, tak som skúsila druhého dopravcu.

Tam mi ponúkli lístok za 750 eur, čo bolo dosť prehnané. Kontaktovala som našu špedičnú spoločnosť, či mi môžu pomôcť. Nakoniec sa mi ozvala poľská spoločnosť a našla mi lístok za 400 eur. Zaplatila som, ale keď zistili, kto som, predajca sa zľakol. Vrátili mi peniaze a povedali mi, že za túto sumu ma nevezmú, jedine za tých 750 eur. Našťastie mi zavolal priateľ, ktorý mal skúsenosti s iným prístavom. Tam ma zobrali bez problémov za 350 eur tam aj späť. Len som musela čakať 2 – 3 hodiny, pretože trajekty premávali menej často, ale vzali ma bez akýchkoľvek problémov. Tak to bol môj celkom zábavný príbeh, aj keď trochu drahý.

‍

Ale tento príbeh tiež ukazuje, že ako žena v premávke musíte byť oveľa ostražitejšia ako muži, aspoň mne sa to tak zdá.

Na Sicílii a všeobecne v južnom Taliansku si človek rýchlo všimne, že ceny sa často určujú podľa toho, ako vás dotyčný „označí“. Raz som na benzínovej pumpe zaplatila 20 eur za kávu, rožok a vodu. Potom si však obsluha všimla, že som vodička kamiónu, ospravedlnila sa a hodila mi zadarmo balík vody. Vraj som zaplatila príliš veľa.

Boli tam aj iné malé skvosty, ako keď mi niekto ponúkol sušienky z „exkluzívnej edície“ za 30 eur. Túto výsadu som však s vďakou odmietla. (smiech)

‍

Klasika.

Áno, v tomto biznise musíte mať oči všade.

‍

‍

Hovoríte, že stále aktívne jazdíte, absolvujete dlhšie trasy a staráte sa aj o svoje sociálne siete. To musí byť náročné zladiť prácu a osobný život. Máte nejaké tipy, ako udržať rovnováhu a ako zvládať stres?

Ak mám byť úprimná, sama by som privítala zázračný recept, pretože sa mi to zatiaľ celkom nedarí. Mám tendenciu stále pracovať. Učím sa spomaliť, ale ani po toľkých rokoch to nie je ľahké. Snažím sa mesiac rozdeliť aspoň na polovicu – polovicu jazdím, druhú polovicu som doma. Ale ani to pre mňa ešte nie je prirodzené.

A čo sa týka stresu, naozaj neviem. Skôr sa s ním učím vyrovnávať. Všetci sme teraz v prevádzke natiahnutí, kríza trvá dlhšie, ako ktokoľvek očakával. Skúsení dopravcovia prirovnávajú túto krízu k tej z roku 2008 a niektorí dokonca tvrdia, že je horšia – a že jej koniec je v nedohľadne. Stres v odvetví je preto v súčasnosti na historicky najvyššej úrovni.

Ako ho zvládnuť? Sama hľadám odpoveď. Mne osobne pomáha pohyb. Keďže mám vlastnú firmu, 2 – 3-krát týždenne cvičím s trénerkou prostredníctvom videohovoru. Keď som vozila nadrozmerné náklady, mala som veľa fyzickej aktivity, stále som sa hýbala a chrbát ma nebolel. Teraz, keď sedím deväť hodín denne, ma po troch mesiacoch začal bolieť chrbát. Pohyb je podľa mňa základom nielen fyzického zdravia, ale aj psychickej odolnosti. Pretože stres z dopravy je obrovský – a bohužiaľ, skôr narastá, než aby mizol.

‍

‍

Myslím si, že toto je veľmi dobrý základ. Pri práci, ktorá si vyžaduje hodiny za volantom a je spojená s permanentným stresom, je investícia do pravidelného cvičenia absolútne nevyhnutná.

Áno, niekedy ma stres a strach z budúcnosti úplne zablokujú, ani sa mi nechce cvičiť. Ale keď sa prekonám a začnem sa hýbať, zrazu sa mi všetko zdá ľahšie. Vtedy si uvedomím, že strach bol len nafúknutý.

Niekedy ma niečo tak vystraší, že zamrznem. Neviem, čo mám robiť, a vtedy zvyčajne siahnem po telefóne a zavolám sestre. Jej pochopenie a rady mi pomáhajú nájsť silu pokračovať ďalej.

‍

Takže mať po svojom boku niekoho dôveryhodného je naozaj dôležité.

Presne tak.

‍

Diskutovali sme o mnohých aspektoch podnikania. Keby ste mohli zmeniť jednu vec v oblasti dopravy, čo by to bolo?

Myslím si, že veľkým problémom je príliš veľa sprostredkovateľov. Nezriedka sa stáva, že objednávka prejde cez niekoľko špedičných spoločností, kým sa dostane k samotnému dopravcovi. Tým sa výrazne znižuje marža a skutočný zisk toho, kto náklad skutočne prepravuje. Ak by sa počet sprostredkovateľov znížil napríklad na dve úrovne, prospelo by to celému systému. Samozrejme, nie je reálne úplne zrušiť špedíciu, pretože vzhľadom na objem zákaziek potrebujeme subjekty s vybavením, know-how a ľudí, ktorí to všetko zvládnu. Ale keď je medzi nimi príliš veľa ľudí, stáva sa z toho absurdný biznis, v ktorom niektoré spoločnosti zarábajú peniaze bez toho, aby vykonávali skutočnú prácu.

Druhá vec, ktorú by som zmenila, sú pracovné podmienky vodičov. Prístup k čistým toaletám a hygienickým zariadeniam je v Európe stále nedostatočný. A ak sa to nezlepší, mladá generácia nebude chcieť do tohto odvetvia vôbec vstúpiť a nedostatok ľudí by sa mohol ešte zhoršiť.

‍

Ako vnímate mladú generáciu vodičov z hľadiska ich požiadaviek na pracovné podmienky? Ako by ste ich porovnali so staršími vodičmi? Je ťažšie ich motivovať k tejto profesii?

Štatistiky hovoria jasne, vodiči do 25 rokov tvoria len približne 8 % všetkých profesionálnych vodičov. Záujem mladých ľudí je teda veľmi malý. A áno, mladí ľudia sú dnes náročnejší, ale myslím, že v tom najlepšom zmysle slova. 

Pretože čo to vlastne znamená, keď má niekto „vysoké nároky“? Znamená to, že chce mať prístup k záchodu, čistej vode, teplej vode a možnosť sprchovať sa v práci? To nie je požiadavka na červený koberec na parkovisku, je to skôr úplný základ. Nevidím na tom nič zlé.

‍

Možno to bude práve mladá generácia, ktorá vďaka svojim požiadavkám prispeje k zmenám, na ktoré čaká celé odvetvie, a to nielen v Poľsku, ale v celej Európe.

Najmä v Poľsku sú podmienky skutočne veľmi dobré. Paradoxne najhoršia situácia je v najbohatších západných krajinách, pretože majú zastaranú infraštruktúru. Na druhej strane, v Poľsku je veľmi moderná.

‍

A na záver – čo vás čaká ďalej? Aké sú vaše plány pre vašu spoločnosť? Chystáte v najbližších mesiacoch alebo rokoch niečo zaujímavé? Čokoľvek, o čo sa môžete podeliť?

Kedysi som o svojich plánoch hovorila, až keď boli hotové, napríklad v prípade spolupráce s Volvom. Ale teraz, keď spoločnosť rastie, som začala viac plánovať, viac predvídať a menej sa spoliehať na náhodu. V súčasnosti som asi v troch štvrtinách cesty k podpísaniu niekoľkých kľúčových zmlúv. Ale kým to nie je na papieri, radšej to držím pod pokrievkou. V druhej polovici roka sa chystá niečo naozaj veľké, čo prekvapilo aj mňa samú – ale zatiaľ si to nechám pre seba. Jedno je však isté: rozhodne nebudem stáť na mieste. Potrebujem sa rozvíjať.

‍

A ja vám želám, aby sa vaše plány naplnili do posledného detailu. Budeme sledovať, čo chystáte ďalej a držať vám palce. Ďakujeme za inšpiratívny rozhovor.

Aj ja ďakujem.