Prevádzkovateľom v segmente nákladných vozidiel a autobusov určite záleží na technickom stave ich vozového parku a právom chcú mať k dispozícii prevádzkové kvapaliny v najlepšej cenovej dostupnosti. Trh Európskej únie s týmito výrobkami je pomerne jednotný, dobre organizovaný a požadovaná kvalita je opísaná pomocou rôznych povinných noriem.
Hlavnou výzvou je však rozpoznať správne produkty, ktoré sú najvhodnejšie pre konkrétny vozový park, v mnohých prípadoch dosť rôznorodý, nielen z hľadiska rôznych výrobcov vozidiel (OEM) a ich typov, ale aj s ohľadom na jazdné podmienky, zaťaženie, okolité prostredie a tiež vek vozového parku. Situácia sa výrazne mení, keď vozidlo opúšťa EÚ a smeruje do krajín s menej prísnymi požiadavkami na kvalitu. Cieľom nasledujúcich odsekov je pomenovať určité špecifiká jednotlivých skupín prevádzkových kvapalín, ktorých zohľadnenie a primerané konanie môže predĺžiť bezchybnú prevádzku vozidla, predĺžiť jeho životnosť, znížiť spotrebu paliva, ušetriť prevádzkové náklady alebo zabrániť zbytočným komplikáciám.
Nafta je v porovnaní so všetkými ostatnými prevádzkovými kvapalinami z hľadiska kvality používateľmi najmenej hodnotená. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich článkoch, môže sa stať, že palivo nebude spĺňať všeobecne prijaté a povinné normy. To môže mať fatálny okamžitý a škodlivý vplyv na stav vozidla, ktorý sa prejaví ako strata prevádzkyschopnosti vo veľmi krátkom čase, napr. kým palivo dosiahne spaľovaciu komoru motora. Niektoré porušenia kvality paliva sa neprejavia okamžite, môžu sa premietnuť do výkonu motora alebo stability chodu, ale môžu aj nenávratne poškodiť citlivé časti, ako sú vysokotlakové čerpadlá alebo vstrekovače. Konečné zobrazenie škôd môže prísť aj o niekoľko mesiacov.
Keďže naftu nemožno ľahko skontrolovať, jedinou ochranou pred takýmito udalosťami je výber správneho dodávateľa paliva a čerpacej stanice. Dôrazne sa odporúča vyhýbať sa takým miestam, kde je technológia skladovania a plnenia paliva stará a nedostatočne udržiavaná. Celkový dojem z miesta by mohol určite pomôcť. Investície vložené do technológie a celkového vzhľadu súvisia s množstvom peňazí vynaložených na údržbu technológie a konzistentnosť kvality paliva. Riziko je najmä dvojaké – celková kvalita paliva a jeho čistota. Z hľadiska samotnej technológie sa na moderných čerpacích staniciach používajú napríklad podzemné zásobníky s prietokomermi s teplotnou kompenzáciou. Skladovanie pod zemou prináša jednu obrovskú výhodu – stabilnú a relatívne nízku teplotu paliva. Preto je najmä v južných krajinách s teplejším podnebím zle udržiavaná nadzemná palivová nádrž akýmsi inkubátorom mikroorganizmov, ktoré sa môžu ľahko preniesť do vozidla a potenciálne spôsobiť upchatie palivového filtra alebo iné problémy vrátane biologicky vyvolanej korózie. Dieselové palivo je tiež veľmi citlivé na nízke teploty. Vysokokvalitná zimná nafta s vlastnosťami prispôsobenými nízkej teplote zaručuje, že používatelia budú môcť naštartovať a prevádzkovať nákladné vozidlo bez akýchkoľvek ťažkostí. Každý európsky región má vlastnú zimnú špecifikáciu a severské krajiny dokonca uplatňujú špecifikáciu Artic Diesel.
Pri cestách mimo EÚ je potrebné venovať maximálnu pozornosť správnemu výberu typu paliva – kvalitatívne zodpovedajúcemu požiadavkám vozidla. Palivá nižšej kvality často obsahujú vyšší obsah síry, iné nečistoty a sú vyššie v destilačných krivkách. V moderných vozidlách takéto palivá vytvárajú v motoroch veľké množstvo uhlíkových usadenín, zaťažujú systémy na spracovanie výfukových plynov a rýchlo vyčerpávajú prídavok motorových olejov (ich tzv. alkalickú rezervu), čím výrazne znižujú ich čistiace schopnosti a potrebné intervaly výmeny.
Kvapalina nazývaná aj "Diesel Exhaust Fluid" je kvapalina, ktorá pomáha znižovať znečistenie ovzdušia v moderných dieselových motoroch.
AdBlue teda NIE JE PALIVO, ale vstrekuje sa do výfukového systému nákladného vozidla, ktorý sa nazýva jednotka SCR (selektívna katalytická redukcia) s cieľom znížiť koncentráciu NOx. Je veľmi dôležité používať len vysokokvalitný a testovaný výrobok, moderné nákladné vozidlá (Euro6) automaticky zastavia prevádzku, ak ich počítač zaznamená nízku kvalitu AdBlue.
V rámci prvej skupiny mazív je potrebné venovať osobitnú pozornosť odporúčaniu oleja od výrobcu (výrobcov) vozidla. To zahŕňa špecifikácie výkonu a viskozity. Prevádzkovateľ nákladných vozidiel a autobusov by si mal byť vedomý, že existujú určití výrobcovia oleja, ktorých výrobky (často lacnejšie ako iné) neboli testované podľa výkonnostných špecifikácií. Takéto oleje nie sú schválené, ale len "spĺňajú špecifikáciu" a ich účinnosť nie je absolútne zaručená, čo znamená určitú mieru rizika.
Prevádzkovateľ by sa mal tiež rozhodnúť, či chce čo najväčšiu unifikáciu portfólia mazív, t. j. aby vybraný mazací olej (alebo minimálny počet olejov) spĺňal požiadavky všetkých zamýšľaných aplikácií, alebo bude rozmanitosť produktov vyššia. Druhý prístup je náchylnejší na chyby (nesprávna aplikácia), zvyšuje počet skladových jednotiek, na druhej strane môže ušetriť náklady na nákup maziva. Napríklad motorový olej so špecifikáciou ACEA E6 / Mercedes-Benz MB 228.51 sa môže používať takmer pre všetky vozidlá výrobcu, vrátane starších. Ale najmä tie staršie bez sofistikovaného systému dodatočnej úpravy (napr. filtrov pevných častíc, DPF) nemajú z tohto typu oleja príliš veľký úžitok, ich potreby by mohla uspokojiť lacnejšia možnosť - napr. ACEA E4 / MB 228.5. Tento olej by však poškodil novšie vozidlá nadmerným upchávaním filtra pevných častíc, a preto je potrebné mať na sklade aj produkt ACEA E6.
Významnú úlohu zohráva aj viskozita. Vozidlá na dlhú prepravu s nižšou hmotnosťou nákladu môžu vykazovať výrazné úspory paliva pri používaní olejov s nízkou viskozitou podľa odporúčaní OEM (napr. SAE 5W-30, 10W-30). Na druhej strane, ak vozidlo pracuje vo veľmi náročných podmienkach zaťaženia na stavenisku alebo v ťažkom priemysle, sú vhodnejšie oleje s vyššou viskozitou (napr. SAE 10W-40, 15W-40), aby sa zabránilo nadmernému opotrebovaniu (motora). Rovnaké úvahy platia aj pre prevodové oleje.
Takmer všetky chladiace kvapaliny v segmente nákladných vozidiel a autobusov sú založené na zmesi etylénglykolu s vodou (len v ekologicky citlivých aplikáciách sa používa neškodný, ale drahší propylénglykol), väčšinou v pomere 50:50. Dôrazne sa odporúča dodržiavať tento pomer, pretože príliš vysoký obsah koncentrátu chladiacej kvapaliny oproti vode neprináša žiadne výhody okrem nižšieho bodu tuhnutia (až -68 °C pri pomere 2:1). Dokonca znižuje chladiaci účinok kvapaliny, pretože glykol je horšie chladiace médium ako voda a zvyšuje viskozitu, takže kvapalina je odolnejšia voči čerpaniu. Opačný scenár, t. j. zníženie koncentrácie glykolu pod 30 %, spôsobuje rýchle zrýchlenie koróznych procesov v chladiacom systéme.
Dôležitá je aj prísada chladiacej kvapaliny. Čiastočne zastaraná silikátová technológia sa kvantitatívne nahrádza technológiou OAT (technológia organických kyselín). Je to veľmi rozumné, pretože silikátová technológia má tendenciu vytvárať na častiach chladiaceho systému rovnomernú vrstvu pevných častíc, ktoré bránia prenosu tepla, zatiaľ čo OAT "vyhľadáva" len miesta korózie a zabraňuje ich ďalšiemu rozvoju, čím ponecháva zvyšok povrchu neporušený. Naopak, používanie OAT môže spôsobiť rozpúšťanie usadenín v starších a veľmi zaťažených systémoch, čo môže viesť k únikom.
Ak sa chcete dozvedieť viac o optimalizácii výberu prevádzkových kvapalín pre váš vozový park nákladných vozidiel a znižovaní nákladov, obráťte sa na náš tím odborníkov ešte dnes. Nedovoľte, aby zlý výber kvapalín zničil výkonnosť vášho vozového parku - začnite konať hneď!
